Čas je neúprosný. Ročné obdobia sa nám striedajú rýchlejšie než si stíhame uvedomiť, Vianoce sú každú chvíľu, pracovný týždeň ubehne tak, že sa ani nenazdáme, škoda len že víkend ešte rýchlejšie. Vždy som sa zvykol utešovať myšlienkou, že však sa je na čo tešiť v budúcnosti a aj zdanlivo dlhé procesy a projekty raz nakoniec skončia a my si budeme užívať ich dopad. Je to niečo ako keď zasadíte strom. Od okamihu kedy ste ho zasadili viete, že raz na tom mieste bude krásny strom, stačí len počkať. Môžete naň aj pokojne zabudnúť, on si bude rásť ďalej, len nesmiete zabudnúť tú najdôležitejšiu vec, posadiť ho.
V bratislavskej doprave je to niečo podobné. Pri súčasnom množstve byrokracie potrebnej pri každom jednom projekte je ZAČAŤ kľúčové. Vypísať verejnú súťaž na štúdiu realizovateľnosti, potom na projekt, potom verejné obstarávanie na zhotoviteľa, vysporiadanie pozemkov, EIA a iné. Pravdaže v každom kroku je možné pripomienkovanie, sťažnosti neúspešných uchádzačov, občanov, zákonné lehoty, politické rozhodnutia a pravdaže súdy. Všetky tieto okolnosti môžu oddialiť realizáciu väčšieho projektu aj o niekoľko rokov (rozumej 2 a viac). Dalo by sa povedať, že je to skostnatenosť systému, ale hold musíme robiť s tým, čo máme.
Ak sa niekomu v tomto meste darí pripravovať projekty a aj realizáciu, tak sú to developeri. Boom bytovej výstavby v centre mesta, ale aj v okrajových mestských častiach je v poslednej dobe priam neuveriteľný. Človeku sa až nechce veriť, odkiaľ sa berú tí ľudia čo okamžite vypredávajú jednotlivé projekty. V súčasnej dobe pokrivenej logiky, ktorá tvrdí že najväčší záujem je o dvoj izbové byty, sa developeri predbiehajú v tom, kto postaví väčšiu "králikáreň". Nečudo, veď ktorý priemerne zarábajúci človek v Bratislave si môže dovoliť kúpiť troj a viac izbový byt, keď za mizerných 50m2 v dvoch izbách novostavby zaplatí 150 000 EUR a viac? Nevadí, dopyt nepustí, všetci túžime bývať v týchto skromných príbytkoch. Ale o inom som chcel. Ku každému novému bytu prislúcha parkovacie miesto (väčšinou povinné), k väčším bytom (rozumej troj izbové a viac) dokonca dve. Takýmto spôsobom vznikne len v nemenovanom projekte Zahy Hadid až 1200 parkovacích miest. Predpokladať, že tieto zostanú prázdne je veľmi optimistické, priam naivné (rozumej veľmi naivné). A tu nastáva problém.
Bratislava ako Detroit Európy
Autá, autá, autá. Každý dokončený developerský projekt znamená nové autá v danej lokalite, nie dve ale stovky. Pravdaže neprídu hneď, o ich príchode nás informuje projekt a výstavba a tak má mesto niekoľko rokov dopredu čas sa na ne pripraviť, ponúknuť alternatívy v podobe MHD a iných druhov dopravy, budovaním infraštruktúry, cyklotrás a iné. Ak by však alternatívne spôsoby prepravy mali nových rezidentov osloviť a fungovať, museli by sa riešiť súčasne s bytmi a hlavne ako komplexné riešenia celého uličného priestoru.
Prečo Detroit? Detroit sa preslávil ako automobilová veľmoc. Nie len výrobou automobilov, ale hlavne podriadením všetkej dopravy automobilom. Osempruhové diaľnice cez centrum mesta odvšadiaľ všade, život bez auta bolo číre bláznovstvo. Od týchto čias už ubehlo viac ako 50 rokov a väčšina európskych miest sa posunula úplne opačným smerom, teda k životu v meste bez závislosti na autách. Preto je naozaj zarážajúce, že jediný (!) väčší projekt za ostatných n-rokov na zlepšenie dopravnej situácie v meste a dochádzania mimo-bratislavských pracujúcich je rozšírenie diaľnice D1 na 8 pruh, rýchlostná cesta R7 smerom na Šamorín a diaľnica D4, obchvat Bratislavy. Každý z týchto projektov má svoje pozitíva, to bezpochyby, ale tento stav absolútnej dominancie automobilovej dopravy je z dlhodobého hľadiska neudržateľný a už dávno prekonaný. Ochrannú ruku, ktorú nad týmto status quo drží krajský dopravný inšpektorát KDI (rozumej, krajský inšpektorát automobilovej dopravy) je už konečne na čase odseknúť.
Kolaps ako nevyhnutný následok
Teraz si to spojme všetko dokopy. V meste bude do troch rokov odovzdaných, šťastným majiteľom, cca 9 000 nových bytov (v roku 2016 to bolo cca 2200 a trend je stúpajúci), do mesta bude ústiť nová rýchlostná cesta R7 a možno rozšírená D1. Na druhej strane v rámci mesta nepribudne ani jeden kilometer novej cesty (obrazne povedané, v meste je obmedzený priestor na rozširovanie ciest), ani jeden kilometer novej železničnej trate, jedno predĺženie električkovej trate do Petržalky plánované od roku 1974 (pred 43 rokmi!). To je všetko, nič viac mesto do troch rokov nestihne ak by začalo aj v tomto okamihu plánovať. Bohužiaľ aj to, že by reálne začalo, je málo pravdepodobné.
Výsledkom bude kolaps dopravy v meste. Nedokážeme mu už nijako zabrániť. Zlá situácia, ako ju poznáme dnes sa bude minimálne tri roky len zhoršovať. Zápchy budú dlhšie, budú sa tvoriť skôr a rozpúšťať neskôr. Ani len presadnutie do MHD nepomôže, keďže gro tej bratislavskej je postavené na autobusoch, ktoré zdieľajú väčšinu ciest s autami. Hlavné mesto síce nazýva električky ako nosný systém, v porovnaní najazdených kilometrov a počtu liniek však za autobusmi ďaleko zaostávajú.
Čo sa deje na magistráte?
Plánovanie dopravných riešení na magistráte dospelo už na také dno, že si developeri musia sami navrhovať ako každým dňom sa zhoršujúcu situáciu riešiť. Ako je toto možné? Od roku 2014 je na stole Generel dopravy, ktorý dalo mesto za ťažké peniaze vypracovať. Kto ho čítal vie, že naozaj pekne pomenúva problémy aj navrhuje riešenia. Prešli už 3 roky, a nič.
Ak sa raz naozaj chceme stať metropolou na úrovni, musíme sa už konečne prestať učiť na vlastných chybách a myslieť trochu aj do budúcnosti. Bude to ale ťažké, keďže hasiť dlhodobo neriešené problémy sa nám nedarí už teraz.